Milí bratia a sestry, ľudský život nikdy nie je celkom bez utrpenia, či nedostatku. Niekedy chýba zdravie, inokedy peniaze, dobrá nálada, či uznanie od druhých. Paradoxne, toto sú tie najlepšie situácie pre prijatie Božích darov. Kto je chudobný, hladný, plačúci, či nenávidený, je pred Bohom blahoslavený.
Práve takí boli Ježišovi poslucháči. Bohatí, mocní a sebestační za Ním nechodili, veď čo im už len mohol dať nejaký otrhaný tesár!? Takýchto ľudí Ježiš stretol len pred smrťou, aby ho vysmiali ako Herodes a odsúdili ako Pilát. Ježiš je dennodenne obklopení rybármi, pastiermi a remeselníkmi, ľuďmi, ktorí toho veľa nemali a preto dreli, aby uživili svoje rodiny. Ako im asi zneli Ježišove blahoslavenstvá? Ako náplasť na boľavý život, nejaké dočasné analgetikum, alebo skutočné prisľúbenia, na ktoré sa mohli tešiť? Všimnime si, že Ježiš neodstránil ich pozemskú núdzu. Koľkí by chceli práve takého (a nie iného) Boha! Koľko ľudí od Boha čaká v prvom rade zdravie a úspechy! Ale on nám chce dať viac – nový pohľad na našu situáciu a k tomu novú radosť. Radosť človeka, ktorý sa spolieha iba na Neho.
Nemecké kniežatá sa raz hádali, kto z nich má najväčšie bohatstvo. Vojvoda saský sa chváli, že má veľa hôr, striebro a drahé rudy. Knieža porýnske zas vyzdvihuje svoju úrodnú krajinu, bohaté siatiny a vinohrady. Bavorské knieža zbožňuje svoju krajinu plnú nádhery a prírodu, lákajúcu turistov. Posledné knieža však hovorí – ja nemám nič z toho. Ale mám dobrý pracovitý ľud, nemusím sa báť o svoj život, lebo ktokoľvek z nich je ochotný prijať ma vo svojom dome. Nakoniec aj ostatné kniežatá uznali, že práve on má to najväčšie bohatstvo.
Ak nám niečo chýba, všímajme si viac to, čo máme a buďme za to vďační. Buďme si tiež vedomí, že Boh to ťažké v našom živote premieňa, ak mu to odovzdáme. Napokon, ak sme zameraní na Jeho lásku a moc, máme vždy dôvod na radosť a sme bohatí. Amen.
Marián Gregor, farár