Pastiersky list – veľká noc

Veľká noc – dôležitosť modlitby                            17. apríl 2022

  (Pastiersky list Banskobystrického biskupstva)

Drahí bratia a sestry, srdečne vás všetkých pozdravujeme z biskupského úradu!

Slávime Veľkú noc, slávime spásne víťazstvo Krista Pána nad zlom a smrťou, ale – žiaľ – nemôžeme sa tomuto sláveniu oddať úplne. Nedovoľuje nám to vojna na Ukrajine a jej vážne dôsledky, ktoré silne pociťujeme aj my na Slovensku. 

Napadne nás pritom myšlienka: „Kde je to Božie víťazstvo nad zlom, keď trpia toľkí nevinní ľudia – chorí a slabí, starí i malé deti“? 

Pravdepodobne sa spýtate: „Prečo, napriek toľkým našim modlitbám, je tu takéto kruté zlo a my – ľudia – sa vôbec nepolepšujeme?“ 

Na túto otázku nie je ľahké nájsť odpoveď. Pomôcť nám môže arský farár Ján Mária Vianney (+1859 ako 73 ročný), francúzsky kňaz, ktorý bol v roku 1925 vyhlásený za svätého. Pre obetavú kňazskú a dušpastiersku prácu sa stal známym najskôr vo svojej farnosti a neskôr aj v celom Francúzsku. 

Svätý Ján Mária Vianney mal mimoriadne ťažký život. Mal len tri roky, keď vypukla Francúzska revolúcia a nevídaný teror zavládol v celej krajine. Po terore revolúcie prišiel cisár Napoleon s takmer 20 rokov trvajúcimi dobyvačnými vojnami v mnohých krajinách Európy. Ján Mária Vianney sám zažil, čo je krvavá vojna, hlad, utekanie pre záchranu života a bezdomovectvo… Keď sa v roku 1815, ako 29 ročný stal kňazom, mnohí sa ho pýtali: „Prečo Pán Boh toto utrpenie dopustil? Kde je Kristovo víťazstvo nad zlom? Prečo nás Boh necháva takto ťažko žiť?“ A on im trpezlivo odpovedal: „Vlastne preto, že sa zle modlíme a nemáme ochotu polepšiť sa!“

Prosíme vás, zamyslime sa nad jeho odpoveďou a poučme sa z nej. 

Vieme, že modlitba je láskavý rozhovor človeka s Pánom Bohom, teda povznesením ľudského srdca k Bohu. Výsledky modlitby, ako učil arský farár, značne závisia od spôsobu, ako sa modlíme.

Svätý Ján Mária Vianney kládol podstatný dôraz na päť vlastností dobrej modlitby.

1. Aby naša modlitba bola milá Bohu a pre nás užitočná, musíme byť v stave posväcujúcej milosti alebo mať aspoň túžbu zanechať hriech. Pretože modlitba hriešnika, ktorý sa nechce polepšiť, je zosmiešnením a urážaním Pána Boha. Nemôžeme totiž láskavo hovoriť s Bohom – a pritom mať radi aj hriech. 

2. Modlitba je povznesením srdca k Bohu, k jeho kráse, veľkosti a najmä k jeho láske… Ak teda pri modlitbe úmyselne myslíme na niečo iné, ako na Boha, tak je naša modlitba zlá. Hneď, keď si uvedomíme, že myšlienkami kdesi blúdime, vráťme sa rýchlo k Bohu, k obsahu našej modlitby… Duchovní otcovia učia, že keď sa horlivo modlíme, zakusujeme čoraz silnejšiu príťažlivosť k modlitbe a modlitba nám čoraz viac chutí.

Svätý Ján Kasián (+435) bol kňaz, duchovný spisovateľ a opát v kláštore v Marseille (čítaj – marsej). On často zdôrazňoval, ako zbožne sa modlili prví kresťania: v kostole stáli pred tvárou Boha s veľkou úctou, pričom zachovávali také hlboké mlčanie, akoby boli mŕtvi. Nemali tam žiadne stoličky ani lavice. Boli ako vinníci, ktorí očakávajú rozsudok… Vtedy sa nebo takými kresťanmi rýchlo zapĺňalo a v Cirkvi bolo mnoho svätých.

3. Naše modlitby nech sú plné dôvery a pevnej nádeje, že Boh nám udelí to, o čo prosíme. Pán Ježiš od tých ľudí, ktorým udeľoval zázračnú milosť, vždy vyžadoval dôveru. Nikdy nezabúdajme, že Božia všemohúcnosť je nekonečná a že Božie milosrdenstvo je bez hraníc… Kristove zásluhy sú nevyčerpateľné. Príkladnú dôveru mala biblická žena chorá na krvotok (por. Mt 9, 18n). Povedala si: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A skutočne ozdravela. Pán Ježiš potom pohliadol na ňu a s láskou jej povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ Ten, kto má takúto dôveru, ten sa nikdy nesklame.

4. Pri modlitbe treba mať čistý úmysel a prosiť iba o to, čo slúži k Božej sláve a k našej spáse. Áno, aj o časné veci môžeme prosiť, ale iba tak, aby priniesli nám, alebo našim blížnym, duchovný úžitok. Svätý Augustín (+430) hovoril, že my neraz v skutočnosti chceme čosi iné, než to, o čo prosíme. Napríklad, keď sa modlíme Otče náš,… hovoríme: Otče náš, ktorý si na nebesiach. Tieto slová znamenajú: „Bože, vymaň moje srdce od pozemských a pomíňajúcich vecí, aby sa všetky moje myšlienky a túžby povzniesli k tebe!“ A predsa, koľko ľudí by sa nahnevalo, keby im Pán Boh udelil takúto milosť! 

5. A nakoniec nech je vaša modlitba vytrvalá. Neraz nie sme pre milosť pripravení, inokedy nás Boh skúša a nevypočuje nás hneď. Svätý Augustín päť rokov prosil Boha, aby sa dokázal obrátiť. Zapamätajme si, že ak nám Boh nedá hneď to, o čo prosíme, obdaruje nás inými, ešte potrebnejšími milosťami. 

Pekným vzorom vytrvalosti v modlitbe je biblická Kanaánčanka, ktorá prosila Ježiša o uzdravenie svojej dcéry (por. Mt 15, 21n). Táto spočiatku odmietaná žena napokon povedala: „Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá. 

Vzorom vytrvalej a stálej modlitby je aj náš nebeský patrón – svätý František Xaverský (+1552). František na každom mieste začínal misiu práve tým, že najprv preložil do miestnej materskej reči základné modlitby. V správe, ktorú z Indie poslal svojmu predstavenému Ignácovi, napísal, že cez deň má okolo seba toľko detí a práce, že modliť sa môže len v noci, čo aj svedomito, napriek veľkej únave, robil.  

Arský farár, svätý Ján Mária Vianney nás poučil, ako môže veľkonočné víťazstvo dobra nájsť miesto v našom živote vďaka dobrej modlitbe. Len dobrá modlitba (s tými piatimi vlastnosťami, ako to učil) nás môže otvoriť veľkej a zázračnej Božej milosti – a polepšiť nás i celý svet. 

Drahí bratia a sestry, Pán Ježiš Kristus naozaj vstal z mŕtvych a vykúpil celé stvorenie. Náš svet už môže byť krajší a lepší. Preto sa pripravme dobrou modlitbou na to, aby sme ovocie Kristovho vykupiteľského diela videli, chápali a preň žili. Naša dobrá modlitba umožňuje Božiemu dobru rozlievať sa po celom svete. 

Z biskupského úradu vám všetkým vinšujeme pokojnú a milostiplnú Veľkú noc!

Nech sme všetci ochotní pravidelne a dobre sa modliť. 

Nech tak svoje srdcia – i celú našu krajinu – otvoríme veľkonočnému požehnaniu, dobru a milosti. 

Nech nás bohaté ovocie Kristovho zmŕtvychvstania nachádza ochotných žiť pokojne, múdro a kresťansky.

Všetkých vás zo srdca žehnám!

Mons. Marián Chovanec

banskobystrický biskup