Poriadok a úmysly sv. omší (ŠTVRTÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 8.5. – 10.00 – ŠTVRTÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA (prvé sväté prijímanie)
Po – 9.5. – 7.30
Ut – 10.5. – 18.00

St – 11.5 – 18.00
Št – 12.5. – 18.00  (latinské ordinárium)
Pi – 13.5. – 18.00
So – 14.5. –
7.30 – sv. Mateja, apoštola, sviatok (18.00 – stretko pre deti na fare)
Ne15.5. – 10.00PIATA VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť

Po: + rodina Bosá a Rybošová

Ut: + Ján a Anna Bibová

St:  + Janka

Št: + Ján Volko a Emília

Pi: + Emília, Ján a Ján (Marián) Volko

So: + Viliam Berky                                                   

Ne: za farnosť

● Dnes (8.5) je zbierka na seminár.

Poriadok a úmysly sv. omší (TRETIA VEĽKONOČNÁ NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 1.5. – 10.00 – TRETIA VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Po – 2.5. – 7.30 – sv. Atanáza, biskupa a učiteľa Cirkvi, spomienka
Ut – 3.5. – 18.00
– sv. Filipa a Jakuba, apoštolov, sviatok
St – 4.5 – 18.00 – (stretnutie prvoprijímajúcich detí)
Št – 5.5. – 18.00  (latinské ordinárium)
Pi – 6.5. – 18.00 – (od 15.00 – nácvik a spovedanie detí, od 17.00 – adorácia a spovedanie)
So – 7.5. –
7.30 – (18.00 – stretko pre deti na fare)
Ne8.5. – 10.00ŠTVRTÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA (prvé sväté prijímanie)

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť

Po: + Ján Lauko

Ut: za Božiu pomoc pre deti a vnúčatá

St:  + Mária, Ján Drahoň a starí rodičia

Št: za Božie požehnanie pre vnučku Betku

Pi: + Gabriela Kalamárová

So: + rodičia                                                                          

Ne: za farnosť

● Budúcu nedeľu (8.5) bude zbierka na seminár.

Poriadok a úmysly sv. omší (DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 24.4. – 10.00 – DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA (detská sv. omša)
Po – 25.4. – 7.30 – sv. Marka, evanjelistu, sviatok
Ut – 26.4. – 18.00

St – 27.4. – 18.00 – (stretnutie prvoprijímajúcich detí)
Št – 28.4. – 18.00  (latinské ordinárium)
Pi – 29.4. – 18.00 – sv. Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, patrónky Európy, sviatok
So – 30.4. –
7.30 – (18.00 – stretko pre deti na fare)
Ne1.5. – 10.00TRETIA VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť

Po: + rodina Volková a sestra Anna

Ut: + František Lesay

St:  + Jozef Mojžiš

Št: + Ján Drahoň st., Ján Drahoň ml., Peter a Vladimír

Pi: + Milan Valigurský

So: + rodičia                                                                          

Ne: za farnosť

Pastiersky list – veľká noc

Veľká noc – dôležitosť modlitby                            17. apríl 2022

  (Pastiersky list Banskobystrického biskupstva)

Drahí bratia a sestry, srdečne vás všetkých pozdravujeme z biskupského úradu!

Slávime Veľkú noc, slávime spásne víťazstvo Krista Pána nad zlom a smrťou, ale – žiaľ – nemôžeme sa tomuto sláveniu oddať úplne. Nedovoľuje nám to vojna na Ukrajine a jej vážne dôsledky, ktoré silne pociťujeme aj my na Slovensku. 

Napadne nás pritom myšlienka: „Kde je to Božie víťazstvo nad zlom, keď trpia toľkí nevinní ľudia – chorí a slabí, starí i malé deti“? 

Pravdepodobne sa spýtate: „Prečo, napriek toľkým našim modlitbám, je tu takéto kruté zlo a my – ľudia – sa vôbec nepolepšujeme?“ 

Na túto otázku nie je ľahké nájsť odpoveď. Pomôcť nám môže arský farár Ján Mária Vianney (+1859 ako 73 ročný), francúzsky kňaz, ktorý bol v roku 1925 vyhlásený za svätého. Pre obetavú kňazskú a dušpastiersku prácu sa stal známym najskôr vo svojej farnosti a neskôr aj v celom Francúzsku. 

Svätý Ján Mária Vianney mal mimoriadne ťažký život. Mal len tri roky, keď vypukla Francúzska revolúcia a nevídaný teror zavládol v celej krajine. Po terore revolúcie prišiel cisár Napoleon s takmer 20 rokov trvajúcimi dobyvačnými vojnami v mnohých krajinách Európy. Ján Mária Vianney sám zažil, čo je krvavá vojna, hlad, utekanie pre záchranu života a bezdomovectvo… Keď sa v roku 1815, ako 29 ročný stal kňazom, mnohí sa ho pýtali: „Prečo Pán Boh toto utrpenie dopustil? Kde je Kristovo víťazstvo nad zlom? Prečo nás Boh necháva takto ťažko žiť?“ A on im trpezlivo odpovedal: „Vlastne preto, že sa zle modlíme a nemáme ochotu polepšiť sa!“

Prosíme vás, zamyslime sa nad jeho odpoveďou a poučme sa z nej. 

Vieme, že modlitba je láskavý rozhovor človeka s Pánom Bohom, teda povznesením ľudského srdca k Bohu. Výsledky modlitby, ako učil arský farár, značne závisia od spôsobu, ako sa modlíme.

Svätý Ján Mária Vianney kládol podstatný dôraz na päť vlastností dobrej modlitby.

1. Aby naša modlitba bola milá Bohu a pre nás užitočná, musíme byť v stave posväcujúcej milosti alebo mať aspoň túžbu zanechať hriech. Pretože modlitba hriešnika, ktorý sa nechce polepšiť, je zosmiešnením a urážaním Pána Boha. Nemôžeme totiž láskavo hovoriť s Bohom – a pritom mať radi aj hriech. 

2. Modlitba je povznesením srdca k Bohu, k jeho kráse, veľkosti a najmä k jeho láske… Ak teda pri modlitbe úmyselne myslíme na niečo iné, ako na Boha, tak je naša modlitba zlá. Hneď, keď si uvedomíme, že myšlienkami kdesi blúdime, vráťme sa rýchlo k Bohu, k obsahu našej modlitby… Duchovní otcovia učia, že keď sa horlivo modlíme, zakusujeme čoraz silnejšiu príťažlivosť k modlitbe a modlitba nám čoraz viac chutí.

Svätý Ján Kasián (+435) bol kňaz, duchovný spisovateľ a opát v kláštore v Marseille (čítaj – marsej). On často zdôrazňoval, ako zbožne sa modlili prví kresťania: v kostole stáli pred tvárou Boha s veľkou úctou, pričom zachovávali také hlboké mlčanie, akoby boli mŕtvi. Nemali tam žiadne stoličky ani lavice. Boli ako vinníci, ktorí očakávajú rozsudok… Vtedy sa nebo takými kresťanmi rýchlo zapĺňalo a v Cirkvi bolo mnoho svätých.

3. Naše modlitby nech sú plné dôvery a pevnej nádeje, že Boh nám udelí to, o čo prosíme. Pán Ježiš od tých ľudí, ktorým udeľoval zázračnú milosť, vždy vyžadoval dôveru. Nikdy nezabúdajme, že Božia všemohúcnosť je nekonečná a že Božie milosrdenstvo je bez hraníc… Kristove zásluhy sú nevyčerpateľné. Príkladnú dôveru mala biblická žena chorá na krvotok (por. Mt 9, 18n). Povedala si: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A skutočne ozdravela. Pán Ježiš potom pohliadol na ňu a s láskou jej povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ Ten, kto má takúto dôveru, ten sa nikdy nesklame.

4. Pri modlitbe treba mať čistý úmysel a prosiť iba o to, čo slúži k Božej sláve a k našej spáse. Áno, aj o časné veci môžeme prosiť, ale iba tak, aby priniesli nám, alebo našim blížnym, duchovný úžitok. Svätý Augustín (+430) hovoril, že my neraz v skutočnosti chceme čosi iné, než to, o čo prosíme. Napríklad, keď sa modlíme Otče náš,… hovoríme: Otče náš, ktorý si na nebesiach. Tieto slová znamenajú: „Bože, vymaň moje srdce od pozemských a pomíňajúcich vecí, aby sa všetky moje myšlienky a túžby povzniesli k tebe!“ A predsa, koľko ľudí by sa nahnevalo, keby im Pán Boh udelil takúto milosť! 

5. A nakoniec nech je vaša modlitba vytrvalá. Neraz nie sme pre milosť pripravení, inokedy nás Boh skúša a nevypočuje nás hneď. Svätý Augustín päť rokov prosil Boha, aby sa dokázal obrátiť. Zapamätajme si, že ak nám Boh nedá hneď to, o čo prosíme, obdaruje nás inými, ešte potrebnejšími milosťami. 

Pekným vzorom vytrvalosti v modlitbe je biblická Kanaánčanka, ktorá prosila Ježiša o uzdravenie svojej dcéry (por. Mt 15, 21n). Táto spočiatku odmietaná žena napokon povedala: „Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá. 

Vzorom vytrvalej a stálej modlitby je aj náš nebeský patrón – svätý František Xaverský (+1552). František na každom mieste začínal misiu práve tým, že najprv preložil do miestnej materskej reči základné modlitby. V správe, ktorú z Indie poslal svojmu predstavenému Ignácovi, napísal, že cez deň má okolo seba toľko detí a práce, že modliť sa môže len v noci, čo aj svedomito, napriek veľkej únave, robil.  

Arský farár, svätý Ján Mária Vianney nás poučil, ako môže veľkonočné víťazstvo dobra nájsť miesto v našom živote vďaka dobrej modlitbe. Len dobrá modlitba (s tými piatimi vlastnosťami, ako to učil) nás môže otvoriť veľkej a zázračnej Božej milosti – a polepšiť nás i celý svet. 

Drahí bratia a sestry, Pán Ježiš Kristus naozaj vstal z mŕtvych a vykúpil celé stvorenie. Náš svet už môže byť krajší a lepší. Preto sa pripravme dobrou modlitbou na to, aby sme ovocie Kristovho vykupiteľského diela videli, chápali a preň žili. Naša dobrá modlitba umožňuje Božiemu dobru rozlievať sa po celom svete. 

Z biskupského úradu vám všetkým vinšujeme pokojnú a milostiplnú Veľkú noc!

Nech sme všetci ochotní pravidelne a dobre sa modliť. 

Nech tak svoje srdcia – i celú našu krajinu – otvoríme veľkonočnému požehnaniu, dobru a milosti. 

Nech nás bohaté ovocie Kristovho zmŕtvychvstania nachádza ochotných žiť pokojne, múdro a kresťansky.

Všetkých vás zo srdca žehnám!

Mons. Marián Chovanec

banskobystrický biskup

Poriadok a úmysly sv. omší (VEĽKONOČNÁ NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 17.4. – 10.00 – VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Po – 18.4. – 10.00 – Pondelok vo Veľkonočnej oktáve
Ut – 19.4. – 18.00
Utorok vo Veľkonočnej oktáve
St – 20.4. – 18.00Streda vo Veľkonočnej oktáve (stretnutie prvoprijímajúcich detí)
Št – 21.4. – 18.00  Štvrtok vo Veľkonočnej oktáve (latinské ordinárium)
Pi – 22.4. – 18.00 – Piatok vo Veľkonočnej oktáve
So – 23.4. –
7.30 – Sobota vo Veľkonočnej oktáve (18.00 – stretko pre deti na fare)
Ne24.4. – 10.00DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA (detská sv. omša)

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť

Po: + Anna Lesayová

Ut: + Gabriela Kalamárová

St:  + Milan Ďurček a Mária

Št: za Božiu pomoc pre manželov Húšťavovcov (50.výr.)

Pi: + Ladislav Miškela, 1. výr.

So: + Juraj Pršanec                                                                              

Ne: za farnosť   

RADOSTNÉ PREŽITIE SVIATKOV

PÁNOVHO VÍŤAZSTVA 

VÁM PRAJE

Marián Gregor, farár

Poriadok a úmysly sv. omší (PALMOVÁ NEDEĽA čiže NEDEĽA UTRPENIA PÁNA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 10.4. – 10.00 – PALMOVÁ NEDEĽA čiže NEDEĽA UTRPENIA PÁNA
Po – 11.4. – 7.30 – Pondelok Svätého týždňa
Ut – 12.4. – 18.00
Utorok Svätého týždňa (pomazanie chorých)
St – 13.4. – 18.00Streda Svätého týždňa (stretnutie prvoprijímajúcich detí)
Št – 14.4. – 18.00  Štvrtok Pánovej večere (latinské ordinárium)
Pi – 15.4. – 15.00 – Piatok utrpenia Pána (potom adorácia do 19.30)
So – 16.4. –
Svätá sobota – počas dňa sa nekonajú žiadne obrady (adorácia – od 8.00 do 17.00), 20.00 – VEĽKONOČNÁ VIGÍLIA (procesia so sviecami)
Ne17.4. – 10.00VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť

Po: + Emília Volková a Ján

Ut: za Božie požehnanie pre vnúčatá a pravnúčatá

St:  + rodina Kanková a Košťálová

Št: + Ondrej Žuffa

Pi: sv. omša nie je

So: sv. omša nie je   vigília: na úmysel

Ne: za farnosť   

● Dnes (17.4) je zbierka pre mládež.

● Krížová cesta bude dnes (17.4) o 14.30 a v piatok o 20.00 (od kaplnky ku kostolu).

Poriadok a úmysly sv. omší (PIATA PÔSTNA NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 3.4. – 10.00 – PIATA PÔSTNA NEDEĽA
Po – 4.4. – 7.30
Ut – 5.4. – 18.00

St – 6.4. – 18.00 (stretnutie prvoprijímajúcich detí)
Št – 7.4. – 18.00  (latinské ordinárium)
Pi – 8.4. – 18.00
So – 9.4. – 7.30 –
(9.00 – 11.00 – predveľkonočné spovedanie) 
Ne10.4. – 10.00PALMOVÁ NEDEĽA čiže NEDEĽA UTRPENIA PÁNA

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť
Po: + Ondrej, Vladimír, Ondrej a Anna Rybošová
Ut: + rodina Volková, Puškárová a Mozolová
St: + Jozef Mojžiš
Št: + rodina Vaňová a Beličková
Pi: + rodina Rybošová a Sarvašová
So: + rodičia a manžel
Ne: za farnosť

● Dnes (3.4) je zbierka pre Ukrajinu.

● Krížová cesta bude v nedeľu o 14.30 a v piatok o 17.15.

Poriadok a úmysly sv. omší (ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 27.3. – 10.00 – ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA – Laetare (detská sv. omša)
Po – 28.3. – 7.30
Ut – 29.3. – 18.00

St – 30.3. – 18.00 (stretnutie prvoprijímajúcich detí)
Št – 31.3. – 18.00  (latinské ordinárium)
Pi – 1.4. – 18.00
So – 2.4. – 7.30 –
(18.00 – stretko pre deti)
Ne3.4. – 10.00PIATA PÔSTNA NEDEĽA

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť

Po: + Veronika Drahoňová a rodina Vargová a Drahoňová

Ut: + Anna, Pavel, Milan, Ján Futák a Anna

St:  + Vladimír Futák, Ján, Mária a Ján Biba

Št: + Marcela Palečková a rodičia

Pi: za Božie požehnanie pre syna

So: + Ján Lauko

Ne: za farnosť

● Budúcu nedeľu (3.4) bude zbierka pre Ukrajinu.

● Krížová cesta býva v pôstnom období v nedeľu 14.30 (spolu so synodálnym stretnutím) a v piatok 17.30.

Pastiersky list – Rok sv. Františka Xaverského

v Banskobystrickom biskupstve: 12. marca 2022 – 12. marca 2023

Drahí bratia a sestry, 

srdečne a rád vás všetkých so svojimi najbližšími spolupracovníkmi pozdravujem z príležitosti vyhlásenia Roka sv. Františka Xaverského. 

František Xaverský, španielsko-baskický svätec, jezuitský kňaz zo 16. stor., je pokladaný za najväčšieho misionára Katolíckej cirkvi. On je patrónom nášho Banskobystrického biskupstva od jeho založenia pápežom Piom VI. a cisárovnou Máriou Teréziou v roku 1776.

Náš nebeský patrón, František Xaverský, bol presne pred 400 rokmi kanonizovaný, t.j. vyhlásený za svätého. Kanonizáciu po dôkladnom skúmaní vykonal pápež Gregor XV. dňa 12. marca roku 1622. Toto okrúhle výročie je dôvodom, aby sme si po celý rok pripomínali nášho patróna a inšpirovali sa jeho príkladom.

František sa narodil v roku 1506 na zámku Xavier v Navarre, v severnom Španielsku. Pochádzal zo schudobnenej šľachtickej rodiny, bol najmladší z piatich detí. Bol mimoriadne nadaný, elegantný a ctižiadostivý. Aj preto ho rodičia, ako 15 ročného, poslali na zahraničné štúdiá do Paríža, aby na vysokej škole získal titul „magister umenia“. To sa mu aj podarilo v roku 1530 (mal vtedy necelých dvadsať päť rokov) a stál na prahu veľkej pedagogickej kariéry. 

Avšak počas parížskych štúdií sa František dostal do skupiny kresťanov, ktorých organizoval iný mimoriadne nadaný Bask – Ignác z Loyoly. Ignác bol po svojom obrátení tak príťažlivo nadšený a zapálený pre Krista, že svojím príkladom strhol ďalších šesť študentov. Títo siedmi sa v roku 1534 celkom zasvätili Pánu Bohu –už len pre neho chceli žiť a pracovať. Motivovali sa slovami Šimona Petra: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6, 68-69). Tak boli položené základy novej rehole – Spoločnosti Ježišovej, ktorú voláme aj „jezuiti“. 

Jezuiti sa celkom vložili do služieb Svätého Otca – pápeža, ako pravého Kristovho námestníka na zemi. Tak im to radilo ich srdce zapálené túžbou žiť len pre Boha. Prorok Jeremiáš dávno predtým zachytil veľkolepé Božie slová o obnovení zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom: „Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom“ (Jer 31, 33). A Ignác k tomu dodal: „Nie mnoho vedomostí nasycuje a uspokojuje dušu, ale vnútorné precítenie a vychutnávanie vecí.“ Áno, pravý a živý Boh je citlivý „na srdce“. František to pochopil a tak nadobro zmenil svoj život.  

Vtedajší pápež Pavol III. uvítal pomoc týchto vzdelaných, oddaných a horlivých klerikov. A nesklamal sa v nich. Oni boli ochotní v radostnej poslušnosti a v hlbokom presvedčení, že slúžia tomu Najvyššiemu, plniť aj tie najťažšie úlohy, ktoré im pápež dal.  

K ťažkým úlohám tej doby patrili misie v zámorí. Moreplavci, podporovaní viacerými panovníkmi a bohatými obchodníkmi, v tom čase objavovali nové a nové krajiny, kde žili milióny ľudí, ktorí vôbec nepoznali Krista a jeho evanjelium. Katolícka cirkev vedomá si Kristovho poslania: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20), chcela ohlasovať evanjelium aj im. Avšak misie v tej dobe boli fyzicky aj psychicky oveľa ťažšie ako dnes. Už len cesta z Európy do Indie trvala po mori celý rok. Pritom na zámorskej lodi nebolo žiadne pohodlie, aké poznáme my. Cestujúci neraz, spolu s posádkou, trpeli hladom, nedostatkom pitnej vody a nadbytkom chorôb. Cestovať rok v takých ťažkých podmienkach vyžadovalo veľkú motiváciu. 

K prvým jezuitským misionárom patril František Xaverský. Keď sa Ignác, ako predstavený rehole, opýtal Františka, či by nešiel na misie na Ďaleký východ do Indie, František hneď radostne zvolal: „Hľa, tu som!“

Františkovi sa v Indii veľmi darilo. Pokrstil tam desaťtisíce detí a dospelých. O pár rokov sa však z Indie pobral ešte ďalej na východ. Preplavil sa na Molukaské ostrovy, potom do Japonska – do krajiny „vychádzajúceho Slnka“ a napokon sa rozhodol ísť do Číny – do „krajiny draka“. V novembri roku 1552 sa dostal až na čínsky ostrov Shang-chuan (čítaj: šančuan), kde však dostal veľkú horúčku. Fyzicky vyčerpaný chladom a chorobou zomrel na úsvite 3. decembra 1552, vo veku 46 rokov.

Oprávnene sa môžeme spýtať, prečo František neostal pracovať na jednom misijnom mieste? Veď v Indii sa mu mimoriadne darilo? 

Keď František odchádzal na misie, dostal od pápeža Pavla III. písomné menovanie, že je apoštolským nunciom celého Ďalekého východu. František preto cítil obrovskú zodpovednosť za všetky tie nové krajiny, ktoré svojou rozlohou a ľudnatosťou ďaleko prevyšovali Európu. 

Odvtedy, keď náš patrón František žil, sa doba veľmi zmenila. Veď dnes už cestujeme celkom inak, ľahšie a oveľa rýchlejšie ako vtedy. Takisto máme nové a veľmi účinné technické možnosti na odovzdávanie viery. V čom nás teda môže František „osloviť“ a byť nám príkladom?   

Hoci sa od Františkových čias veľa zmenilo, ľudské srdce so schopnosťou verne milovať Pána Boha a blížneho ostáva to isté. František nám môže byť príkladom, lebo takto dokázal milovať. Práve preto sa zobrazuje s horiacim srdcom. Zapálené srdce nevyjadruje len želanie sv. Ignáca, keď ho posielal na misie – „Choď a zapáľ svet“. Františkovo horiace srdce nám pripomína, že jedine láska k Bohu a k blížnemu prináša do sveta pravý pokoj. Ten pokoj, ktorý František čerpal v službe Bohu pod vedením Svätého Otca. 

Drahí bratia a sestry, v tomto čase intenzívne vnímame, ako svetu chýba pokoj. Všetci túžime po pokoji, ale neraz ho hľadáme na nesprávnom mieste. Denne hltáme stovky všelijakých (internetových) informácií. Zabúdame, že Boh sa nám „vpísal do srdca“ a že mnoho vedomostí neuspokojí dušu, ale len vnútorné precítenie a vychutnávanie Božích vecí, lebo pravý Boh je citlivý „na srdce“. 

František Xaverský hlboko preciťoval Ježišove slová – „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Vďaka vernosti týmto slovám, vernosti pápežovi, pôsobil požehnane na svojej misii.  

Keď prežívame 400. výročie Františkovho svätorečenia, prosím, skúsme hľadieť na obdivuhodný život Františka po celý rok a s úžitkom nasledovať to krásne a hrdinské, čo nás osloví. Nájdený pokoj v srdci nám môže byť odmenou. 

To vám všetkým vyprosujem a žehnám vás. 
                Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup

Poriadok a úmysly sv. omší (TRETIA PÔSTNA NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 20.3. – 10.00 – TRETIA PÔSTNA NEDEĽA
Po – 21.3. – 7.30
Ut – 22.3. – 18.00

St – 23.3. – 18.00 (stretnutie prvoprijímajúcich detí)
Št – 24.3. – 18.00  (latinské ordinárium)
Pi – 25.3. – 18.00 – Zvestovanie Pána, slávnosť
So – 26.3. – 7.30 –
(18.00 – stretko pre deti na fare) (čas sa v noci posúva o hodinu dopredu)
Ne27.3. – 10.00 – ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA – Laetare (detská sv. omša)

Úmysly sv. omší:

 

Ne: za farnosť

Po: + Anna Lesayová

Ut: + Ladislav Miškela

St:  + Milan Cvik a rodičia

Št: + Ján Domenik

Pi: za Božie požehnanie pre Jozefa Pitáka

So: + rodina Kozáriková a Adamíková

Ne: za farnosť

● Krížová cesta býva v pôstnom období v nedeľu 14.30 (spolu so synodálnym stretnutím) a v piatok 17.30.