Milí bratia a sestry, kedy ste naposledy upratovali? Včera, v sobotu? To je ten lepší prípad! Ale ak upratovanie odkladáme z týždňa na týždeň, či z mesiaca na mesiac, hromadia sa nám nánosy prachu a vo veciach strácame prehľad. Niečo by bolo treba uložiť, iné pretriediť, či vyhodiť.
Keď v dnešnom evanjeliu Ježiš vstupuje do chrámu, vidí, že ani tu sa už dlhšie „neupratovalo“. Iste sa sem dostávalo veľa prachu na sandáloch prichádzajúcich ľudí. Určite aj steny už boli začmudené od kadidla a zápalných obetí. To však Ježišovi nevadí, to je prirodzené a patrí ku chrámu. No veľmi ho rozhnevá to, čo je tu navyše, čo ku chrámu nepatrí, ba odvádza od pokornej a sústredenej modlitby – zmenáreň a obchod. „Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok … a povedal: Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“
V Jeruzaleme stál v tých časoch jediný chrám pravého Boha. Židia sa síce modlievali aj doma a v synagógach, no chrámová liturgia mala znamenať vrchol uctievania. Aké to muselo byť pre mnohých sklamanie, keď ich na takom posvätnom mieste vítalo štrnganie peňazí, doťahovanie sa obchodníkov a békanie zvierat! Ježiša naplnila ľútosť nad týmto stavom a hnev zároveň. Ten je však u Neho tiež prejavom lásky: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom“. Chce totiž ponúknuť ľuďom očistený priestor, ktorému prinavráti jeho pôvodné určenie. Tržnicu môžu mať aj niekde inde.
Z Písma dobre vieme, že aj naše telo je chrámom Ducha Svätého, nepatríme sebe, ale náš život má byť priestorom uctievania Boha. Každý človek je tak stavaný, nie iba niektorí. Keď toto pochopíme a prijmeme, vtedy začneme skutočne žiť, až vtedy objavíme svoju tvár a budeme sami sebou. Francúzsky teológ Teilhard de Chardin už v minulom storočí povedal: „Ten deň už nie je ďaleko, keď sa ľudstvo bude rozhodovať medzi samovraždou a poklonou“. Koronavírus iste nemôžeme nazývať Božím trestom, no ak by sme si ho predstavili ako plieskajúci bič nad našimi hlavami, mohlo by nám to pomôcť.
Nenastal už čas poriadne poupratovať? Nie sú už v našom vnútri nánosy prachu? Nestáva sa, že sa ani sami v sebe nevyznáme? Pôstne obdobie je ako stvorené na to, aby sme upratali, pretriedili a niečo možno aj vyhodili. Do nášho života určite nepatrí ohováranie, alkoholizmus, posudzovanie, lenivosť, vulgárnosť, sexuálne zlozvyky či lakomstvo a mnoho iných vecí, ktoré sú ako parazity a spôsobujú, že nie sme sami sebou. Sme Boží! Sme vzácni! – platí to o každom človeku na tejto planéte. Ježišovi je ľúto, keď nás vidí znečistených a pokrútených. Kiežby sme všetci znovu objavili svoju pôvodnú krásu a nechali sa Ježišom očistiť. Všetkým nám to zo srdca prajem a žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Marián Gregor, farár
P.S.: Na zasmiatie 🙂 Kňaz karhá organistu: Ako môžete v nedeľu hrať pieseň „Tu skrúšení v prach padáme“, keď v sobotu ženy upratovali kostol !?
Dvadsiaty piaty list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty piaty list Sielničanom