Milí bratia a sestry, nepoznali by sme Shiffrinovú, Vlhovú či Cibulkovú, ani našich hokejistov, keby to neboli ľudia, ktorí neustále zdolávali prekážky a snažili sa zlepšovať svoje výkony. Dvíhanie latky je však potrebné aj v iných oblastiach života človeka.
Ak Pán Ježiš hovorí: „Milujte svojich nepriateľov… Buďte milosrdní… Odpúšťajte!“ – ide o veľmi významné zdvihnutie latky morálneho života. Veď v Starom zákone platilo „oko za oko, zub za zub“ ako mantinel krotiaci divokosť starovekého človeka. Zákon krvnej pomsty totiž dovoľoval oveľa väčšiu odvetu ako reakciu na ublíženie ktorémukoľvek členovi rodiny. Ak sa už ľudia naučili odplácať sa aspoň rovnakou mierou a nie viac, nastal čas naučiť ich aj niečomu novému – odpusteniu. Takto vysoko zdvihnutá latka sa stala výzvou, ktorú pohania nepoznajú. Kresťanské odpustenie začalo pomaly meniť svet. Ale naozaj pomaly. Veď ešte aj stredovekí králi a rytieri, hoci kresťanskí, sa neraz preukazovali nesmiernou krutosťou.
No pýtajme sa – sme my, ľudia 21.storočia, na tom lepšie? Alebo sme iba prestali používať meče? Umenie odpúšťať je naozaj prejavom hrdinského kresťanstva. Odpustenie však neznamená, že my musíme byť stále tí, ktorí ustupujú, nechajú sa znevažovať a oberať o svoje práva. Kresťan má tiež právo brániť sa, no nemal by pri tom myslieť na pomstu, nemal by nikomu priať zlé, nemal by si neustále pripomínať minulé krivdy a prikladať tak polienka na oheň svojich vášní. Koniec koncov, takýto hnev by škodil hlavne jemu samému.
Istý kráľ, ktorý práve nastúpil na trón, zvolal svojich ministrov a radcov a oznámil im, že chce zničiť všetkých svojich nepriateľov. Tomu sa potešil hradný architekt, ktorý očakával, že kráľ bude chcieť posilňovať hradby. Ešte viac sa potešil veliteľ, ktorý očakával viac vojenských akcií. No kráľ namiesto toho jednal hlavne s kuchármi a nepriateľských kráľov pozýval na hostiny. Raz už to veliteľ nevydržal a po jednej takejto hostine sa kráľa opýtal: Veličenstvo, verím, že všetko máte dobre premyslené a ide o pascu, ale kedy už konečne zničíte svojich nepriateľov? Vtedy kráľ hovorí: Už sa stalo. Svojich nepriateľov som zničil tak, že som z nich urobil priateľov.
Milí bratia sestry, vedeli by sme vymenovať, kto všetko nám ublížil a kto sa k nám možno ani teraz nespráva príliš priateľsky. Čo s tým chceme robiť? Zlo sa môže reťaziť a nebude mu konca. No môžeme ho aj zastaviť – odpustením a láskou. Môžeme sa v tom cvičiť. Nech sú nám motiváciou aj športovci, ktorí za oveľa menšiu odmenu dokážu urobiť veľa. Amen.
Marián Gregor, farár