Kategória: Oznamy

Od 19. apríla 2021 môže byť
v našom kostole na bohoslužbách súčasne maximálne 25 osôb.
Obsadzujte iba miesta označené papierikom !
V laviciach je to papierik pred Vašou tvárou,
na lavičkách (pod chórom a na chóre) papierik za Vaším chrbtom.

Milí bratia a sestry, sú situácie, v ktorých človek zostáva prekvapený, zaskočený, kedy nemôže uveriť vlastným očiam. Niektorí ľudia si vtedy zvyknú pretrieť oči, a pozrieť sa ešte raz na to, čo ich tak prekvapilo.
Aj dnešná nedeľa sa nesie v duchu akéhosi pretretia očí, aby sme sa presvedčili, že Kristus naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli, ktorí už o Jeho zmŕtvychvstaní počuli, majú Ho zrazu priamo pred sebou. Ako sme videli z ich reakcií – neveria vlastným očiam. Musia si ich akoby pretrieť, Ježiš im musí dokazovať, že nie je len duch, ale má mäso a kosti.
Túto svoju skúsenosť so zmŕtvychvstalým apoštoli neskôr odovzdávajú ďalej. Vypočuli sme si Petrovu kázeň i Jánovo podanie. Za tých dvetisíc rokov bolo veľa tých, ktorí týmto slovám uverili a nazývajú sa kresťanmi. A je ich veľa i dnes. No v posledných storočiach objavujú sa i odporcovia, ľudia, ktorí nielen popierajú zmŕtvychvstanie, ale chcú ho aj vedecky vyvrátiť. Všelijaké možné i nemožné pokusy poprieť Ježišovo zmŕtvychvstanie skončili vždy fiaskom. Naproti tomu jestvujú nadprirodzené úkazy, ktoré zmŕtvychvstaniu nasvedčujú. Každý rok na Veľký piatok okolo 13tej hodiny vzniká na kameni Božieho hrobu záhadný plameň, ktorý si potom odnášajú tisícky veriacich. Celá záležitosť je vždy kriticky prekontrolovaná, aby nešlo o podvod. Jav skúmajú vedci, je prítomná polícia, no tvrdenie je jednoznačné – jedná sa o nadprirodzený jav. Nehovorím to preto, žeby takéto niečo bolo pre nás potrebné. Buď veríme, alebo nie. Nepotrebujeme k tomu zázraky. No je jasné, že nám, ktorý sme uverili sa nikto nesmie vysmievať. Lebo Ježišovo zmŕtvychvstanie nemožno poprieť, tak ako nemožno poprieť ani to, že z neho čerpáme silu.
Istý komunistický rečník v ZSSR raz dve hodiny dokazoval, že Boh nejestvuje. Napriek tomu si niekto po jeho prejave dovolil zakričať: Christos voskrese! Na čo zástup odpovedal: Voistinu voskrese! (Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal z mŕtvych!) Boli to ľudia, ktorým vedomie Ježišovho víťazstva dodávalo silu. Nemali sa za čo hanbiť.
Ježiš je uprostred nás. Možno tomu tiež od veľkej radosti nevieme uveriť. Pretrime si oči! Nech On víťazí aj v našom živote. Amen.

List Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: List Sielničanom

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 18.4. – verejné bohoslužby sú v tento deň zakázané
Po – 19.4. – 7.30 – od tohto dňa sa môže bohoslužieb zúčastniť 25 osôb
Ut – 20.4. – 18.00
St – 21.4. – 18.00
Št – 22.4. – 18.00 – (latinské ordninárium)
Pi – 23.4. – 18.00 – sv. Vojtecha, biskupa a mučeníka, spomienka (pre birmovancov)
So – 24.4. – 18.00 – (nedeľná)
Ne – 25.4. – 8.00, 10.00 – ŠTVRTÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť
Po: + Marcela Palečková
Ut: za uzdravenie Samka
St: + rodina Rybošová a Ján Hitka
Št: za Božie požehnanie pre rodinu
Pi: + rodičov Volkových a Strelcových
So: na úmysel
Ne: za farnosť

● Dnes (18.4) budem (naposledy) k dispozícii v kostole od 14h do 15h.
● Budúcu nedeľu (25.4) bude jarná zbierka pre seminár.

Milí bratia a sestry, možno ste už počuli o francúzskom filozofovi, ktorý sa volal René Descartes a poznáte jeho slávny výrok: „Cogito ergo sum“ – „Myslím, teda som“, ktorý on sám odvodil od „Pochybujem, teda som“. Jeho filozofická práca je preto postavená na spochybňovaní. Chce, aby mu totiž zostalo len to, čo je naozaj isté. A tak napokon prišiel k istote, ktorú zhrnul do vety „pochybujem, teda som“. Určite som! – to je istá pravda, lebo keby som nebol, nemohol by som rozmýšľať, nemohol by som ani pochybovať. Pochybovanie je zároveň jednou z bežných ľudských činností. Je prirodzené, ak vedie k hľadaniu istoty.
V evanjeliu dnešnej nedele máme pred očami typický úkaz ľudského pochybovania. Je ním apoštol Tomáš, ktorý hovorí: „Ak neuvidím, neuverím.“
Apoštoli sa stretli so zmŕtvychvstalým Ježišom hneď v prvý deň. Tomáš pri tom nebol. Teraz je deň ôsmy a Ježiš sa znova zjavuje apoštolom, medzi ktorými je už aj Tomáš. Ten Tomáš, ktorý bude akýmsi pravzorom mnohých pochybností vo viere. Ten Tomáš, ktorý nám je taký blízky, lebo aj my by sme niekedy chceli dôkaz a možnosť dotknúť sa Ježiša. Aj my by sme chceli prelomiť svoju pochybovačnosť a získať pevnejšiu vieru, ktorá by nám pomohla zvládnuť čokoľvek. Tomáš dostal, po čom túžil. Ježiš však pritom hovorí aj niečo pre nás – je ľahké uveriť, ak máme dôkaz ale „blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili“.
„Hľadajte a nájdete!“ – hovorí Ježiš. Pre nás, ktorí Ježiša nevidíme, ktorí sa Ho nemôžeme tak dotknúť ako Tomáš, je život hľadaním. Hľadáme Ho, lebo napriek pochybnostiam vieme, že nemôžeme bez Neho žiť. Všetky pochybnosti vo viere sa nám tak stávajú príležitosťou na prehĺbenie vzťahu s Ním. Aby sme si nemysleli, že Ho už poznáme, aby sme si nemysleli, že nás už nemá čím prekvapiť. Aby sme mohli stále žasnúť a život s Ním prežívať ako dobrodružstvo, kde sa striedajú ťažkosti s úžasom.
Dnešná nedeľa je aj nedeľou Božieho milosrdenstva. Tomáš má možnosť dotknúť sa nielen zmŕtvychvstalého Pána, ale dotknúť sa priamo Jeho rán, ktoré sú dôkazom Jeho lásky a milosrdenstva. Toho milosrdenstva, ktoré je väčšie nielen ako Tomášovo pochybovanie, ale aj ako Petrovo zapretie, Judášova zrada, či všetky hriechy sveta. Prajem nám všetkým, aby sa nielen Božia existencia, ale aj Božie milosrdenstvo stali pre nás istotou, o ktorú sa môžeme vždy oprieť a nezúfať. Amen.

List Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: List Sielničanom

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 11.4. – DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok, Piatok, Sobota
Ne – 18.4. – TRETIA VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Anna, Ondrej, Vladimír a Ondrej
Ut: + Ján Kanka a Mária
St: za zdravie pre Jána
Št: + Viliam Berky
Pi: + Mária Sitárová
So: za zdravie a Božiu pomoc pre vnúčatá
Ne: za farnosť

● Vstup do kostola (mimo bohoslužieb) je povolený s maximálnym počtom 6 osôb.
● Každú nedeľu som k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00,
kedy môžete individuálne požiadať o spoveď a sv. prijímanie.

● Dnes (11.4) na celom Slovensku si 10-minútovým zvonením na poludnie pripomenieme obete pandémie coronavírusu (na Slovensku vyše 10 tisíc, celosvetovo takmer 3 milióny) a v modlitbe ich odovzdáme Božiemu milosrdenstvu.

Veľká noc – Ježiš nám dáva nádej

(Pastiersky list Banskobystrickej diecézy)

Drahí bratia a sestry, milá mládež, srdečne vás všetkých pozdravujem!

Viac ako rok prežívame epidemickú situáciu. Všetci sme z toho smutní a unavení. Predsa však, my veriaci, máme dnes dôvod na radosť. Pán Ježiš vstal z mŕtvych, zvíťazil nad zlom, hriechom a smrťou – a povoláva nás k účasti na jeho víťazstve.
Čo to pre nás znamená? V prvom rade ide o nádej na večný život. V Druhej knihe Machabejcov (napísaná bola v rokoch 130-125 pred Kristom) čítame, čo očakávali siedmi pokrvní bratia, ktorých pohanský kráľ Antiochus IV. Epifanes (vládol v rokoch 175-163 pred Kristom), odsúdil na smrť: „Ty zlostník, odstraňuješ nás síce z časného života, ale Pán všehomíra, pre ktorého zákony zomierame vzkriesi nás pre večný život“ (2 Mach 7, 9).
„Nádej na večný život“ bola vyjadrená aj v iných knihách Starého zákona. Napr. v Knihe žalmov čítame: „Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť“ (Ž 16, 11). V Knihe Jób ťažko skúšaný a veľmi chorý muž takto dúfa: „Oslobodený od tela budem vidieť Boha“ (Jób 19, 26).
Pravdaže, nádej na večný život nám najviac priblížil Pán Ježiš. On nám zjavil plné poznanie pravdy o živote po smrti. Toto poznanie je obsiahnuté v Evanjeliu: bude to blažené prebývanie spolu s ním, pretože Boh nás jedinečne vnútorne zmenil. Ten, kto ho nasleduje, ten sa stáva Božím dieťaťom. Víťaziaci Kristus Pán nás urobil svojimi dcérami a synmi – dedičmi neba.
Máme si azda myslieť, že ovocie vzkriesenia – teda večný život, budeme môcť užívať až po smrti? Že tu v pozemskom živote ešte nič z tejto veľkonočnej nádeje nemáme a nedostaneme?
Nie, tak to nie je. Veľkonočná nádej na večnosť nás začína obohacovať už tu, v pozemskej životnej skúške. Nádej automaticky preniká celú ľudskú bytosť.
Pavol apoštol v Liste Galaťanom učil: „Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili. Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete“ (Gal 5, 13-17).
Pavol dôrazne žiadal svojich súčasníkov – a teda aj nás, aby sa naše vykúpenie prejavovalo navonok pekným kresťanským životom.
Preto svätý pápež Lev Veľký (440 – 461) kázal: „Keď sa náš Pán Ježiš Kristus narodil ako pravý človek, pričom neprestal byť pravým Bohom, položil v sebe základ nového stvorenia a svojím príchodom dal ľudskému pokoleniu duchovný začiatok. Ktorá myseľ dokáže pochopiť toto tajomstvo, ktorý jazyk vysloviť túto milosť? Neprávosť sa mení na nevinnosť a starina na novosť“ (Sermo 7 in Nativitate Domini). Pápež formoval kresťanov tak, aby to „nové“ – teda Kristovo správanie a príklad – prejavovali aj v praktickom živote.
Určite, vzorný a obetavý Ježišov život, zavŕšený víťazným vzkriesením, je pokladnicou dobrých a krásnych čností. Smelší autori sa pokúsili niektoré z nich aj vymenovať: príklad hrdinstva; príklad chrabrého zápasu a dodržania slova; víťazstvo dobra a pravdy; víťazstvo života nad smrťou; vernosť slov a priateľstva.
V tej istej kázni pápež Lev ďalej burcuje: „Zobuď sa, človeče, a spoznaj vznešenosť svojej prirodzenosti. Spomeň si, že si bol stvorený na Boží obraz, lebo aj keď bol v Adamovi porušený, v Kristovi sa opäť obnovil. Užívaj viditeľné stvorenia, ako ich treba užívať, ako užívaš zem, more, nebo, vzduch, pramene i rieky. A všetko, čo je v nich krásne a obdivuhodné, zameraj na chválu a oslavu Stvoriteľa!“
A naozaj, dobrý kresťanský život mnohých veriacich za dvetisíc rokov je hmatateľným dôkazom Pánovho zmŕtvychvstania a stálej duchovnej moci tohto jeho víťazstva.
Významný francúzsky historik a pedagóg, Ernest Lavisse (1842-1922), vyhlásil: „Ja, ako historik, neviem, čo sa stalo v Jeruzaleme vo Veľkonočné ráno. Ale dobre viem, že v ten deň sa narodilo ľudstvo, ktoré nezomiera.“
Časopis Slovenské hlasy z Ríma (č. 8-9/1987) opísal nasledujúcu skutočnú udalosť. Nad morom havarovalo súkromné lietadlo, v ktorom boli len dve osoby, pilot a bohatý štyridsiatnik, podnikateľ Jacques Neuille. Pilot zahynul, Jacques sa zachránil na maličkom ostrove, ktorý však bol ostrovom malomocných. Úľava z toho, že prežil, sa zmenila na hrôzu. Okolo seba videl ľudské príšery, ich hnijúce telá, zúfalé tváre… a zachvel sa. Tých mrzákov bolo čoraz viac. Jednému chýbala pravá ruka, iný mal nohu na mnohých miestach rozožratú strašnou chorobou. Ďalší mal na mieste nosa len strašný čierny otvor…
Až potom prišiel muž v habite so zarastenou tvárou a s dobráckym úsmevom. Bol to katolícky kňaz – misionár, ošetrovateľ. Jacques Neuille nechápal, čo tohto kňaza drží na mieste smrti? Kňaz mu povedal: „Drží ma tu nádej na blaženú večnosť. Preto slúžim a milujem týchto chudákov.“
Jacquesa to mimoriadne oslovilo. On, ako podnikateľ veril peniazom, veci duchovné mu boli vzdialené. Roky nechodil do kostola a Boha „neevidoval“. Teraz sa však rozhodol, že sa tomuto obetavému kňazovi po dlhých rokoch úprimne vyspovedá.
Jacquesa najviac trápilo to, že chcel zabiť svojho rodného brata. Mal vtedy 19 rokov a umrela im matka. Neplakal však za ňou. Už mal srdce zatvrdnuté, skazené a celý horel túžbou po bohatstve. Hlavou mu prebehla krutá myšlienka: „Zabijem brata a celý rodinný majetok pripadne mne.“ V noci s kuchynským nožom v ruke sa priblížil ku spiacemu 11 ročnému bratovi. Mal vypité a tak sa stalo, že miesto srdca prebodol bratovi celú dlaň pravej ruky. Brat od strachu ušiel z domu a odvtedy nebolo po ňom ani chýru.
Teraz by rád napravil svoj hriech. Rád by rozširoval na zemi lásku… Ale nie tu, na tomto strašnom ostrove, chcel by sa vrátiť medzi ľudí. Misionár ho rozhrešil a potešil ho. Povedal mu, že o dva týždne príde loď, ktorá dováža lieky a obväzy. Môže odísť s ňou…
Jacques sa veľmi potešil. Mal zachránené nielen telo, ale aj dušu. Zásobovacia loď prišla načas. Čln odvážal Jacquesa na loď. Vtedy kňaz – misionár stojac na brehu vysoko dvihol pravú ruku a požehnal ho. Jacques od prekvapenia stŕpol. V žiari zapadajúceho slnka celkom zreteľne videl žehnajúcu misionárovu ruku a dlaň, cez ktorú sa tiahla hrubá červenkastá jazva! Misionár, bol to jeho rodný brat, sa na neho milo usmial.
Jacques Neuville nebol schopný ani pohnúť jazykom. Stál zmeravený a odhodlaný, napraviť všetko, čo dovtedy kazil.
Drahí bratia a sestry, aj my na Veľkú noc dostávame novú šancu napraviť svoj život, lebo sme obdarovaní veľkou nádejou, ktorú nám garantuje Ježiš. Využime to.
Vinšujem vám pokojnú a milostiplnú Veľkú noc! Nech nádej na večný život prenikne celý náš život a motivuje nás k obetavému konaniu dobra.

Všetkých vás zo srdca žehnám!
Mons. Marián Chovanec, biskup

Pastiersky list vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Pastiersky list

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 4.4. – VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok, Piatok, Sobota
Ne – 11.4. – DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Tomáš Ryboš
Ut: + Emília Parobková
St: + Pavel Biba
Št: + Ján (Marián) Volko
Pi: + Stanislav Gašpar, 1.výr.
So: + Anna a Stanislav Košťál
Ne: za farnosť

● Vstup do kostola (mimo bohoslužieb) je povolený s maximálnym počtom 6 osôb.
● Každú nedeľu som k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00,
kedy môžete individuálne požiadať o spoveď a sv. prijímanie.

HOJNOSŤ BOŽIEHO POKOJA A RADOSTI
A POŽEHNANÉ VEĽKONOČNÉ SVIATKY
VÁM PRAJE

Marián Gregor, farár

Milí bratia a sestry, dnešnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. Pripomenieme si najväčšie udalosti nielen ľudských dejín, ale celého kozmu. Sú totiž väčšie ako samotné dielo stvorenia. Takmer všetky náboženstvá totiž pokladajú za samozrejmé, že to Boh stvoril svet. Akosi automaticky to k jeho všemohúcnosti patrí. No to, že sa stal človekom, ba že sa ponížil tak, že ho pokladali za zločinca, ktorého treba popraviť – to je niečo neslýchané, čo dokáže hlásať iba kresťanstvo. Pre mnohých bolo Ježišovo ukrižovanie iba politickým procesom. No my veríme, že išlo o oveľa viac. Nekonečne viac! Ponúkam vám príbeh, ktorý som už pred pár rokmi v kázni použil, no výhoda zapísaného textu je, že sa k nemu môžete vrátiť aj častejšie:

Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice. Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď pastor prehovoril. Hovoril, ako sa včera prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé divé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom.
Zastavil ho a spýtal sa: „Čo to tam máš, synak?“
„Len pár starých vtákov,“ odpovedal.
„Čo chceš s nimi urobiť?“ spýtal sa pastor.
„Zobrať domov a hrať sa s nimi“, odpovedal. „Budem ich dráždiť a vytrhávať im perie, aby sa pobili. Stavím sa, že sa zabavím.“
„Ale skôr či neskôr ich budeš mať dosť a prestane ťa to baviť. Čo urobíš potom?“
„Ále, mám aj zopár mačiek“, povedalo malé chlapčisko. „Radi si na nich pochutia, dám vtáčikov im.“
Pastor na moment stíchol. „Koľko chceš za tie vtáky, synak?“
„Čoo??!!!! Načo by vám boli, pane? Sú to len obyčajné vtáky z poľa.
Ani nespievajú – a vôbec nie sú pekné!“
„Koľko?“ opäť sa spýtal pastor. Chlapec si ho premeral, ako by bol bláznivý
a povedal: „10 dolárov!“
Pastor siahol do vrecka a vytiahol desaťdolárovku. Dal ju chlapcovi do ruky,
a ten zmizol rýchlo ako blesk. Pastor zdvihol klietku a nežne ju niesol na koniec aleje, kde bol strom a malý trávnik. Položil ju na zem, otvoril dvierka a jemným klepaním na mriežku klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. – Pustil ich na slobodu.
To vysvetlilo prítomnosť klietky na kazateľnici a potom začal pastor hovoriť tento príbeh…
Jedného dňa sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil:
„Nuž, Pane, práve som tam dole nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som že, neodolajú. Mám ich všetkých!“
„Čo s nimi budeš robiť? spýtal sa Ježiš.
Satan odpovedal: „Cháá, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť
a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť
a preklínať. Naučím ich ako vynájsť pušky a bomby a navzájom sa zabíjať.
Už sa teším na tú zábavu!“
„A čo urobíš potom?“ spýtal sa Ježiš.
„Zabijem ich!“ hrdo sa vypol Satan.
„Koľko za nich chceš?“ spýtal sa Ježiš.
„Hádam by si tých ľudí nechcel?! Nie je v nich ani štipka dobra. Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ťa preklínať a zabijú ťa! Určite ich nechceš!“
„Čo za nich chceš?“ opäť sa opýtal.
Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: „Všetky tvoje slzy a všetku tvoju krv!“
Ježiš povedal: „Máš ich!“ a zaplatil.
Pastor zdvihol klietku, otvoril dvere a odišiel od kazateľnice.

Prajem vám všetkým sústredené prežívanie týchto veľkých tém a požehnané veľkonočné sviatky!

Marián Gregor, farár

Dvadsiaty ôsmy list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty ôsmy list Sielničanom

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 28.3. – KVETNÁ NEDEĽA čiže NEDEĽA UTRPENIA PÁNA
Pondelok, Utorok, Streda, Zelený štvrtok Pánovej večere – 18.00, Veľký piatok – 15.00 – obrady, po ktorých ostane vystavený kríž k adorácii do 18.00, Biela sobota – Boží hrob ani Eucharistická adorácia nie sú, iba adorácia kríža (8.00-18.00) Veľkonočná vigília – 20.00 (duchovne sa môžeme spojiť pri zvonení počas Glórie a záverečného Eucharistického požehnania)
Ne – 4.4. – VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Emil Gajdoš, Miroslav a Emil
Ut: poďakovanie za neznámych dobrodincov
St: + Vladimír Futák, Ján, Mária a Ján Biba
Št: + Peter Cvik
Pi: sv. omša nie je, iba obrady
So: cez deň sv. omša nie je, ani obrady v noci: + Mária Ďurčeková
Ne: za farnosť

● Kto by chcel dať odslúžiť sv. omšu (aj keď sa na nej možno nebude môcť zúčastniť) v mesiacoch apríl, máj a jún 2021, nech úmysel napíše na papierik a vhodí do pokladničky v predsieni kostola.
● Každú nedeľu budem k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00.

Milí bratia a sestry, v dvetisícročnej histórii našej Cirkvi by sme sotva našli obdobie, kedy kresťania neboli ani v jednej krajine prenasledovaní, alebo aspoň utláčaní, či zosmiešňovaní. Dnes, keď máme zbierku na prenasledovaných kresťanov, ide hlavne o kresťanov na Blízkom východe (Sýria, Irak, Libanon). Už v starovekom Ríme zomierali tisíce kresťanov pre svoju vieru v Koloseu a podobných „zábavných centrách“. Mnohí, ktorí to videli sa však začali pýtať: Kto je ten Ježiš Kristus? Prečo sú títo ľudia pre Neho ochotní žiť aj zomrieť? A tak sa zámer rímskych cisárov vyhubiť kresťanov otočil úplne naruby. Čím viac kresťanov zabíjali, tým viac ich pribúdalo, takže sa začalo hovorievať: „Sanquis martyrórum – semen christianórum“ čiže „Krv mučeníkov – semeno kresťanov“.

Prototypom tohto procesu je však sám zakladateľ Cirkvi – Ježiš Kristus. V dnešnom evanjeliu oň prejavujú záujem Gréci, no v evanjeliách by sme našli aj mnohých iných ľudí z pohanských národov, ktorí by sa s Ním chceli stretnúť. Ježiš na to odpovedá slovami: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“. Iste to jeho učeníkov potešilo, no nepotešil ich spôsob, ktorým Ježiš k osláveniu smeruje: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Je to práve jeho smrť, ktorá Ho zviditeľní pred celým svetom. Nejestvuje žiadne kresťanské ohlasovanie bez Ukrižovaného. Pavol Ho stavia vyslovene do stredu svojej evanjelizácie, hoci vie, že pred svetom je to bláznovstvo.

Známy kňaz, exorcista a spisovateľ Ellias Vella opisuje v jednej zo svojich kníh takýto zážitok: Raz som bol v Indii a kým som čakal na lietadlo, navštívil som jedno malé múzeum blízko letiska. Všimol som si v ňom jedného z hinduistických bohov – Šivu, ktorý má desať alebo dvanásť rúk. Nejaký hinduista ma videl ako sa pozerám na tohto boha, a tak sa ku mne priblížil a spýtal sa ma: „Ty nie si hinduista?“ Odpovedal som: „Nie, ja som kresťan.“ A hneď som sa spýtal: „Nechápem, prečo má tento boh dvanásť rúk.“ Odpovedal mi: „Má dvanásť rúk, aby sa naznačilo, že tento boh je všemohúci, nekonečný, pretože svojimi rukami drží celý vesmír.“ Potom mi položil veľmi divnú otázku: „Koľko rúk má tvoj Boh?“ Na krku som mal krížik, ukázal som na neho a povedal: „Má iba dve ruky, a tie sú pribité.“ A on mi povedal: „A ty nasleduješ nejakého Boha len s dvoma rukami a naviac ešte pribitými? Čo môže tento Boh pre teba urobiť?“ A ja som mu odpovedal: „On ma môže milovať.“

Milí bratia a sestry, celý život vnikáme do súvislostí lásky a kríža a nikdy nie sme na konci. Životné príbehy kresťanov (aj tých prenasledovaných) nás učia pravde, ktorú sv. Ján Pavol II. vyjadril slovami: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš. Nech sa aj tá naša láska ukáže práve v tom, ako nesieme svoj kríž a akí sme solidárni aj s ostatnými, ktorí trpia. Amen.

Marián Gregor, farár

Dvadsiaty siedmy list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty siedmy list Sielničanom