Kategória: Oznamy

Veľká noc – Ježiš nám dáva nádej

(Pastiersky list Banskobystrickej diecézy)

Drahí bratia a sestry, milá mládež, srdečne vás všetkých pozdravujem!

Viac ako rok prežívame epidemickú situáciu. Všetci sme z toho smutní a unavení. Predsa však, my veriaci, máme dnes dôvod na radosť. Pán Ježiš vstal z mŕtvych, zvíťazil nad zlom, hriechom a smrťou – a povoláva nás k účasti na jeho víťazstve.
Čo to pre nás znamená? V prvom rade ide o nádej na večný život. V Druhej knihe Machabejcov (napísaná bola v rokoch 130-125 pred Kristom) čítame, čo očakávali siedmi pokrvní bratia, ktorých pohanský kráľ Antiochus IV. Epifanes (vládol v rokoch 175-163 pred Kristom), odsúdil na smrť: „Ty zlostník, odstraňuješ nás síce z časného života, ale Pán všehomíra, pre ktorého zákony zomierame vzkriesi nás pre večný život“ (2 Mach 7, 9).
„Nádej na večný život“ bola vyjadrená aj v iných knihách Starého zákona. Napr. v Knihe žalmov čítame: „Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť“ (Ž 16, 11). V Knihe Jób ťažko skúšaný a veľmi chorý muž takto dúfa: „Oslobodený od tela budem vidieť Boha“ (Jób 19, 26).
Pravdaže, nádej na večný život nám najviac priblížil Pán Ježiš. On nám zjavil plné poznanie pravdy o živote po smrti. Toto poznanie je obsiahnuté v Evanjeliu: bude to blažené prebývanie spolu s ním, pretože Boh nás jedinečne vnútorne zmenil. Ten, kto ho nasleduje, ten sa stáva Božím dieťaťom. Víťaziaci Kristus Pán nás urobil svojimi dcérami a synmi – dedičmi neba.
Máme si azda myslieť, že ovocie vzkriesenia – teda večný život, budeme môcť užívať až po smrti? Že tu v pozemskom živote ešte nič z tejto veľkonočnej nádeje nemáme a nedostaneme?
Nie, tak to nie je. Veľkonočná nádej na večnosť nás začína obohacovať už tu, v pozemskej životnej skúške. Nádej automaticky preniká celú ľudskú bytosť.
Pavol apoštol v Liste Galaťanom učil: „Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske! Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili. Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete“ (Gal 5, 13-17).
Pavol dôrazne žiadal svojich súčasníkov – a teda aj nás, aby sa naše vykúpenie prejavovalo navonok pekným kresťanským životom.
Preto svätý pápež Lev Veľký (440 – 461) kázal: „Keď sa náš Pán Ježiš Kristus narodil ako pravý človek, pričom neprestal byť pravým Bohom, položil v sebe základ nového stvorenia a svojím príchodom dal ľudskému pokoleniu duchovný začiatok. Ktorá myseľ dokáže pochopiť toto tajomstvo, ktorý jazyk vysloviť túto milosť? Neprávosť sa mení na nevinnosť a starina na novosť“ (Sermo 7 in Nativitate Domini). Pápež formoval kresťanov tak, aby to „nové“ – teda Kristovo správanie a príklad – prejavovali aj v praktickom živote.
Určite, vzorný a obetavý Ježišov život, zavŕšený víťazným vzkriesením, je pokladnicou dobrých a krásnych čností. Smelší autori sa pokúsili niektoré z nich aj vymenovať: príklad hrdinstva; príklad chrabrého zápasu a dodržania slova; víťazstvo dobra a pravdy; víťazstvo života nad smrťou; vernosť slov a priateľstva.
V tej istej kázni pápež Lev ďalej burcuje: „Zobuď sa, človeče, a spoznaj vznešenosť svojej prirodzenosti. Spomeň si, že si bol stvorený na Boží obraz, lebo aj keď bol v Adamovi porušený, v Kristovi sa opäť obnovil. Užívaj viditeľné stvorenia, ako ich treba užívať, ako užívaš zem, more, nebo, vzduch, pramene i rieky. A všetko, čo je v nich krásne a obdivuhodné, zameraj na chválu a oslavu Stvoriteľa!“
A naozaj, dobrý kresťanský život mnohých veriacich za dvetisíc rokov je hmatateľným dôkazom Pánovho zmŕtvychvstania a stálej duchovnej moci tohto jeho víťazstva.
Významný francúzsky historik a pedagóg, Ernest Lavisse (1842-1922), vyhlásil: „Ja, ako historik, neviem, čo sa stalo v Jeruzaleme vo Veľkonočné ráno. Ale dobre viem, že v ten deň sa narodilo ľudstvo, ktoré nezomiera.“
Časopis Slovenské hlasy z Ríma (č. 8-9/1987) opísal nasledujúcu skutočnú udalosť. Nad morom havarovalo súkromné lietadlo, v ktorom boli len dve osoby, pilot a bohatý štyridsiatnik, podnikateľ Jacques Neuille. Pilot zahynul, Jacques sa zachránil na maličkom ostrove, ktorý však bol ostrovom malomocných. Úľava z toho, že prežil, sa zmenila na hrôzu. Okolo seba videl ľudské príšery, ich hnijúce telá, zúfalé tváre… a zachvel sa. Tých mrzákov bolo čoraz viac. Jednému chýbala pravá ruka, iný mal nohu na mnohých miestach rozožratú strašnou chorobou. Ďalší mal na mieste nosa len strašný čierny otvor…
Až potom prišiel muž v habite so zarastenou tvárou a s dobráckym úsmevom. Bol to katolícky kňaz – misionár, ošetrovateľ. Jacques Neuille nechápal, čo tohto kňaza drží na mieste smrti? Kňaz mu povedal: „Drží ma tu nádej na blaženú večnosť. Preto slúžim a milujem týchto chudákov.“
Jacquesa to mimoriadne oslovilo. On, ako podnikateľ veril peniazom, veci duchovné mu boli vzdialené. Roky nechodil do kostola a Boha „neevidoval“. Teraz sa však rozhodol, že sa tomuto obetavému kňazovi po dlhých rokoch úprimne vyspovedá.
Jacquesa najviac trápilo to, že chcel zabiť svojho rodného brata. Mal vtedy 19 rokov a umrela im matka. Neplakal však za ňou. Už mal srdce zatvrdnuté, skazené a celý horel túžbou po bohatstve. Hlavou mu prebehla krutá myšlienka: „Zabijem brata a celý rodinný majetok pripadne mne.“ V noci s kuchynským nožom v ruke sa priblížil ku spiacemu 11 ročnému bratovi. Mal vypité a tak sa stalo, že miesto srdca prebodol bratovi celú dlaň pravej ruky. Brat od strachu ušiel z domu a odvtedy nebolo po ňom ani chýru.
Teraz by rád napravil svoj hriech. Rád by rozširoval na zemi lásku… Ale nie tu, na tomto strašnom ostrove, chcel by sa vrátiť medzi ľudí. Misionár ho rozhrešil a potešil ho. Povedal mu, že o dva týždne príde loď, ktorá dováža lieky a obväzy. Môže odísť s ňou…
Jacques sa veľmi potešil. Mal zachránené nielen telo, ale aj dušu. Zásobovacia loď prišla načas. Čln odvážal Jacquesa na loď. Vtedy kňaz – misionár stojac na brehu vysoko dvihol pravú ruku a požehnal ho. Jacques od prekvapenia stŕpol. V žiari zapadajúceho slnka celkom zreteľne videl žehnajúcu misionárovu ruku a dlaň, cez ktorú sa tiahla hrubá červenkastá jazva! Misionár, bol to jeho rodný brat, sa na neho milo usmial.
Jacques Neuville nebol schopný ani pohnúť jazykom. Stál zmeravený a odhodlaný, napraviť všetko, čo dovtedy kazil.
Drahí bratia a sestry, aj my na Veľkú noc dostávame novú šancu napraviť svoj život, lebo sme obdarovaní veľkou nádejou, ktorú nám garantuje Ježiš. Využime to.
Vinšujem vám pokojnú a milostiplnú Veľkú noc! Nech nádej na večný život prenikne celý náš život a motivuje nás k obetavému konaniu dobra.

Všetkých vás zo srdca žehnám!
Mons. Marián Chovanec, biskup

Pastiersky list vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Pastiersky list

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 4.4. – VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok, Piatok, Sobota
Ne – 11.4. – DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Tomáš Ryboš
Ut: + Emília Parobková
St: + Pavel Biba
Št: + Ján (Marián) Volko
Pi: + Stanislav Gašpar, 1.výr.
So: + Anna a Stanislav Košťál
Ne: za farnosť

● Vstup do kostola (mimo bohoslužieb) je povolený s maximálnym počtom 6 osôb.
● Každú nedeľu som k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00,
kedy môžete individuálne požiadať o spoveď a sv. prijímanie.

HOJNOSŤ BOŽIEHO POKOJA A RADOSTI
A POŽEHNANÉ VEĽKONOČNÉ SVIATKY
VÁM PRAJE

Marián Gregor, farár

Milí bratia a sestry, dnešnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. Pripomenieme si najväčšie udalosti nielen ľudských dejín, ale celého kozmu. Sú totiž väčšie ako samotné dielo stvorenia. Takmer všetky náboženstvá totiž pokladajú za samozrejmé, že to Boh stvoril svet. Akosi automaticky to k jeho všemohúcnosti patrí. No to, že sa stal človekom, ba že sa ponížil tak, že ho pokladali za zločinca, ktorého treba popraviť – to je niečo neslýchané, čo dokáže hlásať iba kresťanstvo. Pre mnohých bolo Ježišovo ukrižovanie iba politickým procesom. No my veríme, že išlo o oveľa viac. Nekonečne viac! Ponúkam vám príbeh, ktorý som už pred pár rokmi v kázni použil, no výhoda zapísaného textu je, že sa k nemu môžete vrátiť aj častejšie:

Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice. Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď pastor prehovoril. Hovoril, ako sa včera prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé divé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom.
Zastavil ho a spýtal sa: „Čo to tam máš, synak?“
„Len pár starých vtákov,“ odpovedal.
„Čo chceš s nimi urobiť?“ spýtal sa pastor.
„Zobrať domov a hrať sa s nimi“, odpovedal. „Budem ich dráždiť a vytrhávať im perie, aby sa pobili. Stavím sa, že sa zabavím.“
„Ale skôr či neskôr ich budeš mať dosť a prestane ťa to baviť. Čo urobíš potom?“
„Ále, mám aj zopár mačiek“, povedalo malé chlapčisko. „Radi si na nich pochutia, dám vtáčikov im.“
Pastor na moment stíchol. „Koľko chceš za tie vtáky, synak?“
„Čoo??!!!! Načo by vám boli, pane? Sú to len obyčajné vtáky z poľa.
Ani nespievajú – a vôbec nie sú pekné!“
„Koľko?“ opäť sa spýtal pastor. Chlapec si ho premeral, ako by bol bláznivý
a povedal: „10 dolárov!“
Pastor siahol do vrecka a vytiahol desaťdolárovku. Dal ju chlapcovi do ruky,
a ten zmizol rýchlo ako blesk. Pastor zdvihol klietku a nežne ju niesol na koniec aleje, kde bol strom a malý trávnik. Položil ju na zem, otvoril dvierka a jemným klepaním na mriežku klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. – Pustil ich na slobodu.
To vysvetlilo prítomnosť klietky na kazateľnici a potom začal pastor hovoriť tento príbeh…
Jedného dňa sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil:
„Nuž, Pane, práve som tam dole nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som že, neodolajú. Mám ich všetkých!“
„Čo s nimi budeš robiť? spýtal sa Ježiš.
Satan odpovedal: „Cháá, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť
a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť
a preklínať. Naučím ich ako vynájsť pušky a bomby a navzájom sa zabíjať.
Už sa teším na tú zábavu!“
„A čo urobíš potom?“ spýtal sa Ježiš.
„Zabijem ich!“ hrdo sa vypol Satan.
„Koľko za nich chceš?“ spýtal sa Ježiš.
„Hádam by si tých ľudí nechcel?! Nie je v nich ani štipka dobra. Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ťa preklínať a zabijú ťa! Určite ich nechceš!“
„Čo za nich chceš?“ opäť sa opýtal.
Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: „Všetky tvoje slzy a všetku tvoju krv!“
Ježiš povedal: „Máš ich!“ a zaplatil.
Pastor zdvihol klietku, otvoril dvere a odišiel od kazateľnice.

Prajem vám všetkým sústredené prežívanie týchto veľkých tém a požehnané veľkonočné sviatky!

Marián Gregor, farár

Dvadsiaty ôsmy list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty ôsmy list Sielničanom

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 28.3. – KVETNÁ NEDEĽA čiže NEDEĽA UTRPENIA PÁNA
Pondelok, Utorok, Streda, Zelený štvrtok Pánovej večere – 18.00, Veľký piatok – 15.00 – obrady, po ktorých ostane vystavený kríž k adorácii do 18.00, Biela sobota – Boží hrob ani Eucharistická adorácia nie sú, iba adorácia kríža (8.00-18.00) Veľkonočná vigília – 20.00 (duchovne sa môžeme spojiť pri zvonení počas Glórie a záverečného Eucharistického požehnania)
Ne – 4.4. – VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Emil Gajdoš, Miroslav a Emil
Ut: poďakovanie za neznámych dobrodincov
St: + Vladimír Futák, Ján, Mária a Ján Biba
Št: + Peter Cvik
Pi: sv. omša nie je, iba obrady
So: cez deň sv. omša nie je, ani obrady v noci: + Mária Ďurčeková
Ne: za farnosť

● Kto by chcel dať odslúžiť sv. omšu (aj keď sa na nej možno nebude môcť zúčastniť) v mesiacoch apríl, máj a jún 2021, nech úmysel napíše na papierik a vhodí do pokladničky v predsieni kostola.
● Každú nedeľu budem k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00.

Milí bratia a sestry, v dvetisícročnej histórii našej Cirkvi by sme sotva našli obdobie, kedy kresťania neboli ani v jednej krajine prenasledovaní, alebo aspoň utláčaní, či zosmiešňovaní. Dnes, keď máme zbierku na prenasledovaných kresťanov, ide hlavne o kresťanov na Blízkom východe (Sýria, Irak, Libanon). Už v starovekom Ríme zomierali tisíce kresťanov pre svoju vieru v Koloseu a podobných „zábavných centrách“. Mnohí, ktorí to videli sa však začali pýtať: Kto je ten Ježiš Kristus? Prečo sú títo ľudia pre Neho ochotní žiť aj zomrieť? A tak sa zámer rímskych cisárov vyhubiť kresťanov otočil úplne naruby. Čím viac kresťanov zabíjali, tým viac ich pribúdalo, takže sa začalo hovorievať: „Sanquis martyrórum – semen christianórum“ čiže „Krv mučeníkov – semeno kresťanov“.

Prototypom tohto procesu je však sám zakladateľ Cirkvi – Ježiš Kristus. V dnešnom evanjeliu oň prejavujú záujem Gréci, no v evanjeliách by sme našli aj mnohých iných ľudí z pohanských národov, ktorí by sa s Ním chceli stretnúť. Ježiš na to odpovedá slovami: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“. Iste to jeho učeníkov potešilo, no nepotešil ich spôsob, ktorým Ježiš k osláveniu smeruje: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Je to práve jeho smrť, ktorá Ho zviditeľní pred celým svetom. Nejestvuje žiadne kresťanské ohlasovanie bez Ukrižovaného. Pavol Ho stavia vyslovene do stredu svojej evanjelizácie, hoci vie, že pred svetom je to bláznovstvo.

Známy kňaz, exorcista a spisovateľ Ellias Vella opisuje v jednej zo svojich kníh takýto zážitok: Raz som bol v Indii a kým som čakal na lietadlo, navštívil som jedno malé múzeum blízko letiska. Všimol som si v ňom jedného z hinduistických bohov – Šivu, ktorý má desať alebo dvanásť rúk. Nejaký hinduista ma videl ako sa pozerám na tohto boha, a tak sa ku mne priblížil a spýtal sa ma: „Ty nie si hinduista?“ Odpovedal som: „Nie, ja som kresťan.“ A hneď som sa spýtal: „Nechápem, prečo má tento boh dvanásť rúk.“ Odpovedal mi: „Má dvanásť rúk, aby sa naznačilo, že tento boh je všemohúci, nekonečný, pretože svojimi rukami drží celý vesmír.“ Potom mi položil veľmi divnú otázku: „Koľko rúk má tvoj Boh?“ Na krku som mal krížik, ukázal som na neho a povedal: „Má iba dve ruky, a tie sú pribité.“ A on mi povedal: „A ty nasleduješ nejakého Boha len s dvoma rukami a naviac ešte pribitými? Čo môže tento Boh pre teba urobiť?“ A ja som mu odpovedal: „On ma môže milovať.“

Milí bratia a sestry, celý život vnikáme do súvislostí lásky a kríža a nikdy nie sme na konci. Životné príbehy kresťanov (aj tých prenasledovaných) nás učia pravde, ktorú sv. Ján Pavol II. vyjadril slovami: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš. Nech sa aj tá naša láska ukáže práve v tom, ako nesieme svoj kríž a akí sme solidárni aj s ostatnými, ktorí trpia. Amen.

Marián Gregor, farár

Dvadsiaty siedmy list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty siedmy list Sielničanom

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 21.3. – PIATA PÔSTNA NEDEĽA
Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok – Zvestovanie Pána, Piatok, Sobota
Ne – 28.3. – KVETNÁ NEDEĽA (nad ránom sa čas posúva o hodinu dopredu)

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Milan Cvik a rodičia
Ut: + Mária Příkazská
St: na úmysel
Št: + Ján Luštek a Margita
Pi: + rodinu
So: za zdravie pre Jána
Ne: za farnosť

● Kto by chcel dať odslúžiť sv. omšu (aj keď sa na nej možno nebude môcť zúčastniť) v mesiacoch apríl, máj a jún 2021, nech úmysel napíše na papierik a vhodí do pokladničky v predsieni kostola.
● Každú pôstnu nedeľu budem k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00,
kedy môžete individuálne požiadať o sviatosť zmierenia alebo sv. prijímanie.
● Dnes (21.3) bude zbierka pre prenasledovaných kresťanov. Príspevok pošlite na IBAN SK93 1100 0000 0029 4546 3097, alebo v obálke vložte do pokladničky v predsieni kostola.

Milí bratia a sestry, určite ste už videli fotografie miest a dedín, ktoré boli zničené, či už počas zemetrasení alebo vojen. Zhorené strechy, vybité okná, preborené klenby katedrál. No mnohé publikácie tieto hrôzostrašné zábery hneď vzápätí dopĺňajú zábermi na tie isté budovy, ktoré sú už opravené a všetko sa skvie vo svojej (takmer) pôvodnej kráse.

Hoci sa dnešná nedeľa nazýva „nedeľou radosti“, prvé čítanie a žalm sú veľmi smutné. Hovoria o zničenom Jeruzaleme a babylonskom zajatí. „Nepriatelia spálili Boží dom, zrúcali jeruzalemské múry, podpálili všetky paláce a zničili všetky cenné predmety.“ Ak vieme, že niečo bolo kedysi tak krásne, o to viac nám puká srdce, keď vidíme, že je to zničené.

Tak puká i srdce Boha pri pohľade na človeka. Žiadne iné stvorenie totiž neučinil tak rozvoja schopným ako človeka. Aký je krásny a aký úžasný ešte môže byť! Ľudské vynálezy, umenie a vzdelanie, zručnosť a všelijaké schopnosti, ktorými svet môže prekypovať – to všetko je oslavou Boha, ktorý má právo tešiť sa zo svojho stvorenia. Nie vždy Mu to však doprajeme. Niekedy naše schopnosti zneužívame, Boha ignorujeme a svet ničíme.

Pohľad Boha na ľudstvo musel byť naplnený veľkou ľútosťou, keď na svet poslal svojho Syna. Mohol to byť pohľad podobný onomu pohľadu na mestá, kedysi krásne, ale teraz zničené. No Boh dokáže aj z ruín vystavať nový svet. A zo smútku môže nechať vyrásť tryskajúcu radosť. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“

Skúsme si tieto slová viac krát prečítať. Ježiš ich doslova vynáša priamo z centra Najsvätejšej Trojice a robí tento Boží pohľad a zámer s ľudstvom zjavným. Ako opravené domy a kostoly, ako rozkvitnutá a upravená krajina, tak je v Božích očiach obnovený človek, vďaka dielu záchrany, ktoré vykonal Syn.

Milí bratia a sestry, toto je radosť, nad ktorú niet. Nemá to byť len radosť jednej nedele, ale radosť celého života kresťana. Sme vykúpení! Ak by padali aj sekery, alebo nás gniavili tie najhoršie vírusy, táto radosť je väčšia a nik nám ju nevezme. Amen.

Marián Gregor, farár

Dvadsiaty šiesty list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty šiesty list Sielničanom

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 14.3. – ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA – „Nedeľa Laetare“
Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok, Piatok – sv. Jozefa, slávnosť, Sobota
Ne – 21.3. – PIATA PÔSTNA NEDEĽA

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Ignác Hrubý, kňaz
Ut: za Božiu pomoc pre Adama
St: + Štefan, Jozef, Mária a starí rodičia
Št: + rodina Mojžišová a Domeniková
Pi: + Marcela Palečková
So: na úmysel
Ne: za farnosť

● Kto by chcel dať odslúžiť sv. omšu (aj keď sa na nej možno nebude môcť zúčastniť) v mesiacoch apríl, máj a jún 2021, nech úmysel napíše na papierik a vhodí do pokladničky v predsieni kostola.
● Každú pôstnu nedeľu budem k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00,
kedy môžete individuálne požiadať o sviatosť zmierenia alebo sv. prijímanie.
● V nedeľu (21.3) bude zbierka pre prenasledovaných kresťanov. Príspevok pošlite na IBAN SK93 1100 0000 0029 4546 3097, alebo v obálke vložte do pokladničky v predsieni kostola.

Milí bratia a sestry, kedy ste naposledy upratovali? Včera, v sobotu? To je ten lepší prípad! Ale ak upratovanie odkladáme z týždňa na týždeň, či z mesiaca na mesiac, hromadia sa nám nánosy prachu a vo veciach strácame prehľad. Niečo by bolo treba uložiť, iné pretriediť, či vyhodiť.

Keď v dnešnom evanjeliu Ježiš vstupuje do chrámu, vidí, že ani tu sa už dlhšie „neupratovalo“. Iste sa sem dostávalo veľa prachu na sandáloch prichádzajúcich ľudí. Určite aj steny už boli začmudené od kadidla a zápalných obetí. To však Ježišovi nevadí, to je prirodzené a patrí ku chrámu. No veľmi ho rozhnevá to, čo je tu navyše, čo ku chrámu nepatrí, ba odvádza od pokornej a sústredenej modlitby – zmenáreň a obchod. „Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok … a povedal: Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

V Jeruzaleme stál v tých časoch jediný chrám pravého Boha. Židia sa síce modlievali aj doma a v synagógach, no chrámová liturgia mala znamenať vrchol uctievania. Aké to muselo byť pre mnohých sklamanie, keď ich na takom posvätnom mieste vítalo štrnganie peňazí, doťahovanie sa obchodníkov a békanie zvierat! Ježiša naplnila ľútosť nad týmto stavom a hnev zároveň. Ten je však u Neho tiež prejavom lásky: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom“. Chce totiž ponúknuť ľuďom očistený priestor, ktorému prinavráti jeho pôvodné určenie. Tržnicu môžu mať aj niekde inde.

Z Písma dobre vieme, že aj naše telo je chrámom Ducha Svätého, nepatríme sebe, ale náš život má byť priestorom uctievania Boha. Každý človek je tak stavaný, nie iba niektorí. Keď toto pochopíme a prijmeme, vtedy začneme skutočne žiť, až vtedy objavíme svoju tvár a budeme sami sebou. Francúzsky teológ Teilhard de Chardin už v minulom storočí povedal: „Ten deň už nie je ďaleko, keď sa ľudstvo bude rozhodovať medzi samovraždou a poklonou“. Koronavírus iste nemôžeme nazývať Božím trestom, no ak by sme si ho predstavili ako plieskajúci bič nad našimi hlavami, mohlo by nám to pomôcť.

Nenastal už čas poriadne poupratovať? Nie sú už v našom vnútri nánosy prachu? Nestáva sa, že sa ani sami v sebe nevyznáme? Pôstne obdobie je ako stvorené na to, aby sme upratali, pretriedili a niečo možno aj vyhodili. Do nášho života určite nepatrí ohováranie, alkoholizmus, posudzovanie, lenivosť, vulgárnosť, sexuálne zlozvyky či lakomstvo a mnoho iných vecí, ktoré sú ako parazity a spôsobujú, že nie sme sami sebou. Sme Boží! Sme vzácni! – platí to o každom človeku na tejto planéte. Ježišovi je ľúto, keď nás vidí znečistených a pokrútených. Kiežby sme všetci znovu objavili svoju pôvodnú krásu a nechali sa Ježišom očistiť. Všetkým nám to zo srdca prajem a žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Marián Gregor, farár

P.S.: Na zasmiatie 🙂 Kňaz karhá organistu: Ako môžete v nedeľu hrať pieseň „Tu skrúšení v prach padáme“, keď v sobotu ženy upratovali kostol !?

Dvadsiaty piaty list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty piaty list Sielničanom

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 7.3. – TRETIA PÔSTNA NEDEĽA
Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok, Piatok, Sobota
Ne – 14.3. – ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA

Verejné bohoslužby sú v tomto týždni zakázané.

Úmysly sv. omší:

Nasledujúce úmysly budú odslúžené bez verejnosti:

Ne: za farnosť
Po: + Ján (Marián) Volko
Ut: + Ján Kuchárik
St: + Ondrej Drahoň, Anna a deti
Št: + Pavel Biba
Pi: + Dušan Gregor a Pavel Lupták
So: + Emília Parobková
Ne: za farnosť

● Kto by chcel dať odslúžiť sv. omšu (aj keď sa na nej možno nebude môcť zúčastniť) v mesiacoch apríl, máj a jún 2021, nech úmysel napíše na papierik a vhodí do pokladničky v predsieni kostola.
● Každú pôstnu nedeľu budem k dispozícii v kostole od 14.00 do 15.00,
kedy môžete požiadať o sviatosť zmierenia alebo sv. prijímanie.