Milí bratia a sestry, už pred pár rokmi som uvažoval nad výzdobou hradieb svetelnými reťazami. No nebol som si istý, či to nebude gýčové alebo príliš náročné. Pred týmito Vianocami som už nápad zrealizoval, lebo som si povedal, že toto svetlo bude možno počas sviatkov jediné, čím sa kostol ľuďom prihovorí. Čo keď sa kvôli zhoršujúcej pandémii do kostola ani nedostanú? Nech im aspoň navonok povie o radosti narodenia Pána!
Dnes máme pred očami troch mudrcov z Východu, ktorí neboli židia, nežili v očakávaní Mesiáša, hoci o tom niečo počuli. Jediné, čo sa im prihováralo a čomu celkom rozumeli, bolo svetlo. „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Koľkí z ich pohanských rovesníkov by ostali pri tom, že by sa začali tejto neobyčajnej hviezde klaňať?! Títo traja sú však naozaj múdri, lebo vedia, že ona iba poukazuje na Niekoho väčšieho.
Pri tom všetkom, čo krásne na tejto zemi zažijeme, spomeňme si vždy na Boha! Či je to krása prírody, krása umenia, krása človeka, zážitok lásky, či objavenie pravdy – všetko sú to hviezdy, ktoré nám Boh posiela, aby nám povedal: „Som tu a mám Ťa rád!“ Naša poklona nech potom nepatrí týmto veciam, alebo ľuďom, ale ich Pôvodcovi. Keď si takto človek kľakne, stáva sa pravým uvedomelým človekom. Takáto poklona ho neznižuje, ale naopak robí veľkým. Amen.
Marián Gregor, farár
P.S.: Požehnanie domu si môžete urobiť aj sami. Návod je v poslednom časopise Gorazd (ešte je pár kusov v kostole). Alebo aj vlastnými slovami, napr.: „Nech tento dom žehná všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý“ a pritom rukou požehnať, tak ako to robí kňaz. Požehnanie nie je sviatosť, ale svätenina. Nemusí ho teda vykonávať kňaz a nemusí byť použitá presná formulka. Použitie svätenej vody je vhodné, ale nie nutné.
Sedemnásty list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Sedemnásty list Sielničanom