Devätnásty list Sielničanom

Milí bratia a sestry, v posledných týždňoch som zistil, že keď si chcem dať čiapku a rúško, musím si dať najprv rúško. Keď sú totiž uši zakryté čiapkou, ide to už ťažšie. Z času na čas si takto uvedomíme, aké multifunkčné sú uši. Podržia nám okuliare, rúška, … Ženy si ich rady zdobia. No paradoxne dosť často zabúdame na ich hlavnú funkciu, ktorou je počúvanie.

Je rozdiel medzi počutím a počúvaním. To, že počujeme, je Boží dar, nič sme pre to neurobili, sme pri tom pasívni. No počúvanie si už vyžaduje nielen aktivitu uší, ale aj srdca. V dnešnom prvom čítaní sa Pán prihovára mladučkému Samuelovi a on odpovedá: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.“ A keď dvaja učeníci povedia Ježišovi: „Učiteľ, kde bývaš?“, prejavia tým nepriamo tú istú túžbu – počúvať. Doteraz počúvali Jána Krstiteľa, lebo videli, že je to muž Božej pravdy. V Ježišovi – Mesiášovi – budú teraz objavovať Pravdu samú.

Istý Angličan pozval svojho afrického priateľa do Londýna. Keď sa prechádzali mestom, Afričan začul zvuk svrčka. „Ale ako môžeš počuť svrčka?! Veď je tu taký lomoz, neustály hluk áut a všeličoho možného“ – hovorí jeho anglický priateľ. No Afričan odhrnul brečtan na jednom múre a naozaj tam odhalil cvrlikajúceho svrčka. Angličan obdivoval jeho sluch. Ako tak išli ďalej, niekomu vypadla z peňaženky na zem minca a všetci sa obzreli. Vtedy Afričan hovorí: „Vidíš!? Tá minca nevydala väčší zvuk ako svrček. My Afričania nemáme lepší sluch ako vy Európania, len ho máme viac vycvičený na zvuky prírody a vy viac na štrngot peňazí.“

Mnohé biblické postavy (nielen Samuel, Jánovi či Ježišovi učeníci) boli pripravené počúvať. Nadšenie, ktoré vyjadril Ondrej slovami „našli sme Mesiáša“ priam otváralo uši na počúvanie. Práve teraz uši mohli zažiť maximum svojej užitočnosti. „Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli“ – povie im neskôr Ježiš.

Rok 2021 je stále ešte nový, stojíme takmer na jeho začiatku. Boh nám počas neho bude chcieť veľa povedať – o tom nepochybujme! A preto nás hneď v januári Božie slovo pozýva k základnému postoju, ktorým je počúvanie. Aj Ježišovi učeníci Ježiša niekedy iba počuli, ale nepočúvali. Aj my po každom čítaní v kostole hovoríme iba „Počuli sme Božie slovo“, lebo či sme aj „počúvali“, to musí vedieť každý sám za seba. Prajem nám všetkým, aby sme v schopnosti počúvať urobili počas roka aspoň malý pokrok. Aby sme si uši vycvičili na to, čo má význam pre našu večnosť. Boh sa nám prihovára v Písme, ale niekedy aj cez ľudí a rozličné udalosti. Keď si ráno umývame uši, povedzme Bohu ako Samuel: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva“, a uvidíme, že deň bude zrazu iný. Amen.

Marián Gregor, farár

PS.: Predsieň kostola býva počas dňa otvorená. Pri prechádzkach do prírody sa môžete na chvíľu zastaviť a počúvať. K dispozícii sú aj Katolícke noviny. Aktuálne číslo je aj s článkom o našom rodákovi Pavlovi Sitárovi.

Devätnásty list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Devätnásty list Sielničanom