V tomto čase, keď sa vyučovanie žiakov a študentov odohráva na diaľku, respektíve sa zmenilo na domáce samoštúdium a všetky úlohy žiakov sa v podstate stali domácimi, a keď aj mnohé zamestnania fungujú spôsobom „home office“, treba spomenúť aj pojem „domáca liturgia“.
Nie je to slovné spojenie, ktoré by sa vytvorilo iba teraz, keď je zákaz verejných bohoslužieb kvôli šíriacemu sa vírusu. Tento pojem označuje aj prax židov, známu už z čias pred narodením Krista, teda z obdobia, kedy vznikali knihy Starého zákona.
Židovská liturgia bola v prvom rade domáca. Sem patrilo slávenie Paschy a všetky modlitby a čítania z Písma pri stolovaní. Viedol ich zvyčajne otec – kňaz rodiny. Až neskôr (za kráľa Šalamúna) vznikla liturgia chrámová, ktorá bola úzko spätá s existenciou chrámu v Jeruzaleme a s ním aj zanikla. Tam sa prinášali predpísané obety (obetných zvierat, kadidla a pod.). Okrem domácej a chrámovej liturgie vznikla aj liturgia synagogálna (v poexilovom období až dodnes), ktorá sa slávi(la) všade tam, kde vznikla synagóga. Táto bola zameraná na čítanie Zákona a Prorokov, prednes žalmov a iných modlitieb.
V kresťanskom ponímaní bohoslužba slova sv. omše nadviazala na židovskú synagogálnu liturgiu (čítanie z Písma) a bohoslužba obety na židovskú chrámovú liturgiu (prinášanie obety). To, čo však treba dnešným kresťanom opäť pripomenúť je aj domáce slávenie a bežné prežívanie kresťanského života mimo priestoru chrámu.
Vychádzajúc z tretieho Božieho prikázania: Pamätaj, aby si sviatočný deň svätil! – bolo vytvorené prvé cirkevné prikázanie: V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na sv. omši. Nakoľko sú v tejto dobe verejné bohoslužby zakázané z dôvodu ohrozenia zdravia, biskupi dišpenzujú veriacich od plnenia tohto cirkevného prikázania.
No hoci sa môže dať dišpenz od slávnostného zhromažďovania počas nedeľnej liturgie v murovanom chráme, predsa len nikto nemôže dišpenzovať nás samotných od svojho osobného vzťahu s Bohom. Taktiež sa nedá dišpenzovať rodina, aby prestala byť sebou samou t.j. miestom kde sa rodí duchovná citlivosť a pamäť na Boha. Tam sa totiž denne aktualizuje láska Ježiša pre svoju Cirkev (porov. FC 13).
Prosím Vás teda o prehĺbenie Vašej rodinnej liturgie. Totiž aj to „bežné“ spoločné nedeľné slávenie liturgie v chráme je za bežných okolností počas roka vlastne len zjavením tej liturgie, ktorú denne tisícimi spôsobmi slávite Vy sami doma. Preto sa farnosť inak nazýva aj: „Rodina rodín“. Podnety na slávenie „Liturgie domácej cirkvi na nedeľu“ nájdete napr. na internetových stránkach www.zastolom.sk – v kategórii Domáca Cirkev.
